Pablo Martinez Monsivais: USA – 100 rokov atentátov a zahraničných prevratov

Populárny americký spisovateľ a žurnalista Donald Jeffries¹ v reakcii na vyjadrenie Johna Boltona o amerických intervenciách v zahraničí počas kongresového vypočutia, napísal výstižný článok pre portál The American Free Press, výňatok z ktorého prinášame:

Teatrálne vypočutie v sovietskom štýle, ktoré uskutočnil kongresový výbor 6. januára, vynieslo nedávno na povrch vyjadrenie, ktoré v záchvate úprimnosti vyslovil John Bolton², azda najhoršia zo všetkých katastrofálnych nominácií Donalda Trumpa do vládnej funkcie. Bolton sa takto vyjadril v televízii CNN v reakcii na narážku moderátora Jakea Tappera, že „povstanie” v USA 6. januára bolo doslova prevratom.

Bolton rýchlo odmietol toto Tapperovo tvrdenie s tým, že „človek nemusí byť geniálny, aby sa pokúsil o prevrat”. Nebolo to však z nejakej lojality voči jeho bývalému šéfovi. Bolton sa vyjadril, že Trump nie je dostatočne kompetentný na to, aby zorganizoval „starostlivo naplánovaný štátny prevrat”. Bolton sa ďalej pochválil: „Ako človek, ktorý pomáhal plánovať štátne prevraty – nie tu, ale, viete, na iných miestach – viem, že si to vyžaduje veľa práce. A to Trump neurobil.”

Trochu prekvapujúco ho Tapper požiadal, aby uviedol nejaké príklady. „Nebudem sa púšťať do konkrétností”, odpovedal Bolton, ale potom spomenul Venezuelu. „Ukázalo sa, že to nebolo úspešné. Nie že by sme s tým mali až tak veľa spoločného, ale videl som, čo bolo potrebné, aby sa opozícia pokúsila zvrhnúť nezákonne zvoleného prezidenta, ale nepodarilo sa jej to.” Tapper odpovedal: „Mám pocit, že ste mi okrem Venezuely nepovedali aj iné veci.” Na to Bolton záhadne odpovedal: „Tak to si buďte istý.”

Dickens Olewe, novinár BBC z Kene, reagoval tweetom: „John Bolton, ktorý pôsobil na najvyšších postoch vo vláde USA vrátane veľvyslanca OSN, sa ležérne chváli tým, ako pomáhal plánovať prevraty v iných krajinách.”

Marc Owen Jones, docent blízkovýchodných štúdií a digitálnych humanitných vied na Univerzite Hamada bin Chalífa, sa pridal: „Každý spravodajský kanál o tom musí informovať, nie preto, že je to samo osebe prekvapujúce (hoci tá úprimnosť určite je), ale preto, že sa to musí stať súčasťou politického slovníka každého z nás, pochopenie toho, ako USA (a iné veľké mocnosti) fungujú.”

Bolton stelesňuje nezmyselný zahraničnopolitický intervencionizmus, ktorý sa v USA začal vyvíjať pred viac ako sto rokmi za prezidenta Woodrowa Wilsona. Predtým sa síce uskutočnili škaredé invázie na Kubu (v španielsko-americkej vojne) a na Filipíny, ale práve Wilsonove akcie na Haiti a v Mexiku spolu s nezmyselným vstupom do prvej svetovej vojny stanovili vzor, ktorý už americkí lídri nikdy neopustili.

Po vytvorení CIA po druhej svetovej vojne sa zasahovanie do zahraničných volieb stalo bežným javom, rovnako ako násilné prevraty a atentáty. Patrili k nim talianske voľby v roku 1948, zvrhnutie iránskeho premiéra Mohammada Mossadeka v roku 1953, voľby na Filipínach v roku 1953, voľby v Grécku a Guatemale v roku 1958, zavraždenie konžského prezidenta Patricea Lumumbu v roku 1961 (len tri dni pred inauguráciou JFK), násilný prevrat, ktorý v roku 1970 zvrhol čílskeho prezidenta Salvadora Allendeho, invázia do Grenady v roku 1983, voľby v Nikarague v rokoch 1984 a 1990, zosadenie panamského generála Manuela Noriegu v roku 1989 a voľby v Iraku v roku 2005, aby sme uviedli len niekoľko príkladov (zoznam intervencií USA).

Hoci Boltonove poznámky boli pozoruhodné svojou znepokojujúcou otvorenosťou, v posledných desaťročiach sme prekročili niekoľko významných morálnych hraníc. V roku 1976, v reakcii na výsledky šetrennia Churchovho senátneho výboru, ktorý odhalil početné neúspešné pokusy CIA zavraždiť kubánskeho Fidela Castra, okrem iných špinavých aktivít agentúry, bol prezident Gerald Ford donútený podpísať výkonné nariadenie zakazujúce atentáty ako nástroj americkej zahraničnej politiky.

V roku 2011 však za „liberálneho” prezidenta Baracka Obamu, úderom bezpilotného lietadla v Jemene zavraždili amerického občana Anwara al-Awlakiho, ktorý ani nebol obvinený zo zločinu.

Obama túto vraždu netajil, ale otvorene sa ňou chválil. Neskôr žartoval: „V zabíjaní som naozaj dobrý.” O mesiac neskôr vtedajšia ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová reagovala na zavraždenie líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího chválou: „Prišli sme. Videli sme. Zomrel.” Svoju radosť navyše doplnila dosť nevhodným smiechom. Odvtedy lídri oboch hlavných politických strán a všetci novinári hlavného prúdu otvorene priznávajú, že Amerika vraždí v zahraničí, a rovnako transparentne to obhajujú.

Politici ako Lindsey Graham verejne vyzývali na zavraždenie ruského prezidenta Vladimira Putina. Nedávna vražda najdlhšie slúžiaceho japonského premiéra Šinza Abeho zanechala po sebe tiež mnoho otázok. Zatiaľ čo Donald Trump vymenoval do čela CIA milovníčku mučenia Ginu Haspelovú a ubezpečil, že „nezmyselným vojnám”, na ktoré sa občas sťažoval, nebude konca kraja, riaditeľka národnej spravodajskej služby Joea Bidena Avril Hainesová bola za Obamu zástupkyňou riaditeľa CIA, kde mala za úlohu schvaľovať ciele na vraždenie dronmi.

Azda najtragickejším príkladom toho bolo povraždenie celej svadobnej hostiny dronom v Jemene v roku 2013, šokujúci zločin, o ktorom sa veľmi málo informovalo. Bidenov riaditeľ CIA William Burns bol hlasným kritikom Trumpovej „izolacionistickej” zahraničnej politiky, čo je smiešne nepresné označenie pre administratívu, ktorej súčasťou boli Bolton, Haspelová a chlapík menom Mad Dog (Šialený pes – Prezývka ministra obrany USA generála Jamesa N. Mattisa). Posledným prezidentom, ktorý chcel zastaviť zahraničné intervencie, bol JFK.


¹ Donald Jeffries sa od polovice 70. rokov venuje výskumu atentátu na JFK. Jeho prvý román The Unreals (Nespravodliví) vyšiel v roku 2007. Jeho prvá kniha literatúry faktu, Skrytá história: Odhalenie novodobých zločinov, sprisahaní a utajovania v americkej politike vyšla vo vydavateľstve Skyhorse v novembri 2014 a rýchlo sa stala bestsellerom. Papierové vydanie obsahovalo nový predslov od Rogera Stonea. Jeffriesova druhá kniha literatúry faktu Survival of the Richest (Prežitie najbohatších) vyšla so všeobecným uznaním kritiky v júli 2017. Jeho ďalšia kniha Crimes and Cover Ups in American Politics: 1776-1963 (Zločiny a utajené veci v americkej politike 1776-1963) vyšla v roku 2019.

² John Robert Bolton (narodený 20. novembra 1948) je americký právnik, diplomat, republikánsky poradca a politický komentátor. V rokoch 2005 až 2006 pôsobil ako 25. veľvyslanec Spojených štátov pri OSN a v rokoch 2018 až 2019 ako 26. poradca Spojených štátov pre národnú bezpečnosť. Bol zástancom vojny v Iraku ako riaditeľ Projektu pre nové americké storočie. Bolton pôsobil ako poradca prezidenta Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť od apríla 2018 do septembra 2019. Opakovane vyzýval na vypovedanie jadrovej dohody s Iránom, od ktorej USA v máji 2018 odstúpili. O svojom pôsobení v Trumpovej administratíve napísal knižný bestseller The Room Where It Happened (Miestnosť, kde sa to stalo), ktorý vyšiel v júni 2020. Bolton je všeobecne považovaný za jastraba v zahraničnej politike a je zástancom vojenských akcií a zmien režimov zo strany USA v Iráne, Sýrii, Líbyi, Venezuele, na Kube, v Jemene a Severnej Kórei. Je členom Republikánskej strany, jeho politické názory sa označujú ako neokonzervatívne.

Příspěvek byl publikován v rubrice Analytika, Dějiny a současnost. Můžete si uložit jeho odkaz mezi své oblíbené záložky.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.