V marci 2014 bola v televízii Rossija-1 odvysielaná relácia „Správ týždňa“, venovaná 15. výročiu začiatku bombardovania Juhoslávie letectvom NATO. Známy ruský novinár Dmitrij Kiselev pri spomienke na tieto udalosti prečítal časť spomienok bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Keďže však ide o veľmi jasné a presné vyjadrenie, ruský moderátor ho predsa len zverejnil. „Sme len akné na politickej mape Európy.“ Aby sme však správne pochopili pátos týchto slov, treba si spomenúť na okolnosti, za ktorých boli prednesené.
Kto bol Slobodan Miloševič?
Bol to posledný prezident Juhoslávie a prvý prezident Srbska. Ako politik počas celej svojej kariéry vyvíjal zúfalé úsilie, aby sa Juhoslávia, svojho času jedna z najúspešnejších a bohatých štátov Európy, nerozpadla na samostatné štáty, aby si zachovala si svoju nezávislosť a svojbytnosť.
Aktívne podporoval Srbov v Bosne a Hercegovine i v Chorvátsku, bojoval proti vystúpeniu Kosova zo zostavy Srbska. Až bombardovanie NATO-m prinútilo Miloševiča vzdať sa ho. Iba mimochodom, počas tohto bombardovania bolo zabitých a zranených 9 tisíc civilov, ale zničených len 7 srbských tankov. (Porovnajme si to s vojnou na Ukrajine, v Iraku, vo Vietname…)
Prezident Miloševič vyviedol juhoslovanskú armádu z kosovských lesov takmer nedotknutú. Stal sa však prvou obeťou „farebných revolúcií“ vo východnej Európe, bol zatknutý a dopravený do Haagu. Tam ho súdili 5 rokov, čo sa skončilo jeho smrťou vo väzení v roku 2006.
Slobodan Miloševič zomrel počas vrcholu súdneho procesu, v ktorom sa sám presvedčivo obhajoval a odmietal služby advokátov. V roku 2017 medzinárodný súd v Haagu uznal Slobodana Miloševiča za nevinného zo zločinov, ktoré sa mu pripisovali.
Všetko okolo bombardovania Juhoslávie, okolo jeho zatknutia a súdu nad ním a nakoniec i okolo jeho zbavenia viny, ktoré tribunál začachroval do hlbín verdiktu vo veci lídra bosenských Srbov Karadžiča, sa stalo očividnou demonštráciou politiky západného sveta voči štátom, ktoré nesúhlasia so „západnými hodnotami“. Miloševič, hovoriac o fragmentácii svojho štátu, povedal, že bývalé republiky Juhoslávie sa stali „akné na politickej mape Európy“. „Pozrite sa na nás a zapamätajte si – s vami urobia to isté!“
Aké slová sa teda pripisujú Miloševičovi, sťa by jeho „politický závet“ bratskému ruskému národu? Internetom sa šíri niekoľko variantov podobného si textu. No „najkánonickejším“ je úryvok z rozhovoru, ktorý Miloševič poskytol vo väzení tesne pred smrťou:
Rusi! Teraz sa obraciam na všetkých Rusov, obyvateľov Ukrajiny a Bieloruska… Pozrite sa na nás a zapamätajte si – urobia s vami to isté, ak sa pooddeľujete a odhalíte slabiny. Západ, ten besný pes na reťazi, sa vám zahryzne do hrdla. Bratia, spomeňte si na osud Juhoslávie! Nedovoľte im, aby sa aj voči vám zachovali rovnako.
Rusi, načo je vám Európa? Ťažko nájsť iný, rovnako všetkým zabezpečený národ, ako ste vy. To Európa vás potrebuje, nie vy ju! Je vás tak veľa, celé tri štáty a nie ste jednotní. Všetko máte svoje: veľa pôdy, energie, palív, vody, vzduchu, máte vedu, priemysel, kultúru…
Kde boli korene jeho bratstva?
Miloševič bol Srbom a srbský národ má tradične vrúcny a bratský vzťah k Rusku. Jeho otec bol učiteľom srbského a ruského jazyka a pridržiaval sa panslávskych názorov, matka bola členkou komunistickej strany a Sovietsky zväz mala v obrovskej úcte. Človek, ktorý bol vychovaný v tomto duchu, mohol úplne prirodzene hovoriť o príbuznosti ruského, ukrajinského a bieloruského národa a vyzývať ich k jednote a na odpor voči nátlaku západného sveta. Dokonca aj Miloševičova politika bola potvrdením tejto tézy. Aj preto sa vyššie uvedený citát, hoci nemá dokonale potvrdený zdroj, dá považovať za pravý.
Čo ešte hovoril Miloševič?
Tri dni pred smrťou napísal list ministerstvu vnútra RF, venovaný jeho želaniu liečiť sa u ruských lekárov s popisom odporu, aký voči tomu prejavujú jeho žalárnici. V liste sú aj tieto riadky:
Myslím si, že vytrvalosť, s akou mi neumožňujú poskytnutie lekárskej pomoci v Rusku, je motivovaná strachom, že nevyhnutne bude odhalené, ako sa počas procesu viedla zlomyseľná kampaň proti môjmu zdraviu – jej fakt sa nedá skryť pred ruskými špecialistami. Obraciam sa na Vás v očakávaní, že sa mi podarí dostať adekvátnu zdravotnú pomoc v niektorej z Vašich nemocníc, pretože voči Vašim lekárom, ako aj voči Rusku, požívam absolútnu dôveru.
Slobodan Miloševič s manželkou Mirjanou Markovičovou v roku 1996. Keď zomrel (11.3.2006), na jeho pohreb vraj prišlo až pol milióna ľudí.
Nacistická odveta?
Už v roku 1993 bol v ruských novinách Pravda uverejnený článok srbského lídra pod titulkom „Juhoslávia – prvá obeť nemeckého revanšizmu“. Písalo sa v ňom:
Všetko sa to začalo zjednotením Nemecka. Hneď, ako sa udialo, Nemecko začalo trestať víťazov Druhej svetovej vojny. Tlač s nemeckou pedantnosťou rozdelila svet na dobrých a zlých. „Dobrí“ – sú tí, ktorí boli cez Druhú svetovú vojnu s fašistami a prehrali vojnu. A „zlí“ – sú tí, ktorí neboli s nimi a vyhrali vojnu… Juhosláviu bolo treba zničiť. Juhoslávia sa stala prvou obeťou politiky revanšizmu.
A ešte jedna výrazná predpoveď Slobodana Miloševiča:
Všetky štáty, ktoré sa ocitli v postavení obmedzenej suverenity, s vládami, ktoré sú pod vplyvom zahraničných síl, sa s prudkou rýchlosťou stali žobrákmi… Veľký rozkol na väčšinu žobrákov a menšinu bohatých – to je obraz východnej Európy ostatných rokov, a my všetci to môžeme vidieť… Spolu s národným ponížením, rozkúskovaním štátu a sociálnym krachom budú viditeľné rôzne formy sociálnej patológie, medzi ktorými sa prvou stane zločinnosť…
Jedna z hlavných úloh bábkovej vlády, ak sa taká dostane k moci, spočíva v zničení národného sebavedomia. Štáty, ktoré sú riadené z vonku, sa relatívne rýchlo zbavujú svojich dejín,… svojich tradícií, svojich národných symbolov, svojich obyčajov a často aj svojho spisovného jazyka.
Na záver len pripomínam, že tieto prorocké slová boli vyslovené už v 90-tych rokoch minulého storočia.
Vladimír Mikunda